15. novembra 2021
Veľa ľudí sa spolieha na kávu ako na overený životabudič ráno aj počas dňa. Pre tých, ktorí milujú svoju kávu šálku kávy silnú a bohatú na chuť, je ideálnou voľbou práve turecká káva. Tradičný turecký nápoj sa pripravuje špeciálnym spôsobom a je určený na vychutnávanie v dobrej spoločnosti. Tento článok sa podrobne zaoberá jej zaujímavou históriou, spôsobom prípravy a zvykmi, ktoré sa spájajú s jej pitím.
Turecká káva je lahodný a aromatický nápoj, ktorý sa má vychutnávať pomaly. Varí sa v nádobe väčšinou vyrobenej z medi zvanej džezva alebo aj ibrik. Džezva je menšia kovová kanvica s užším hrdlom so „zobáčikom“ na nalievanie a širším spodkom. Príprava tureckej kávy v džezve je po stáročia typická okrem Turecka aj pre Blízky východ a Balkán. Postupy jej varenia sa mierne líšia podľa regiónu a domácnosti. Varenie tejto kávy nie je náročné, ale vyžaduje si prax. Iba vďaka tréningu dokážete kávu pripraviť s charakteristickou hustou penou na vrchu.
Tureckú kávu je možné uvariť len z veľmi najemno mletej kávy a dochucuje sa podľa chuti. Tradičná šálka tureckej kávy ani zďaleka nie je podobná tureckej káve (tzv. “turek”), ktorú väčšinou pripravujeme v slovenských domácnostiach. Od roku 2013 je tento špeciálny nápoj zapísaný na Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Turecká káva sa do Turecka dostala v 16. storočí z Jemenu. Ozdemir Pasha, osmanský guvernér sídliaci v Jemene, si ju zamiloval a predstavil ju sultánovi Suleimanovi I. Sultánov personál kávu najemno pomlel v mažiaroch a potom ju uvaril v špeciálnej nádobe zvanej ibrik. Okamžite sa stala v paláci veľkým hitom a následne aj neoddeliteľnou súčasťou tureckej histórie a kultúry. Bohatí ľudia boli prví, ktorí si na tomto nápoji pochutnávali, neskôr prenikol aj medzi masy v celej Osmanskej ríši.
Kávu v tom období pripravovali tzv. „Kahveci Usta“. Boli zamestnaní v mnohých palácoch, ako aj u vysokých úradníkov a bohatých občanov. Dnes by sme ich nazvali baristami. Mnohí z týchto profesionálov si tiež otvorili svoje vlastné kaviarne.
O storočie neskôr sultán Murad IV postavil kávu mimo zákon, pretože bol presvedčený, že ľudí povzbudzuje k neslušnému správaniu. Trest za pitie kávy bol vysoký – od bitky až po utopenie alebo odseknutie hlavy. Sultán bol taký odhodlaný zabrániť pitiu kávy, že sa podľa legendy prezliekal za obyčajného občana. Ak niekoho prichytil piť kávu, odrezal mu hlavu mečom.
Panovník vydal zákony na zatvorenie kaviarní. Verilo sa totiž, že kaviarne slúžili ako miesta stretnutí na diskusiu o politike a o spôsoboch, ako zvrhnúť sultána, preto ich považovali za hrozbu. Hoci Murad IV zakázal konzumáciu kávy, alkoholu, aj tabaku, hovorí sa, že ich sám konzumoval a zomrel na otravu alkoholom. Postupom rokov sa, našťastie, káva opäť stala legálnym stimulantom a jej chuť si tak dodnes ľudia v Turecku aj všade vo svete vychutnávajú v doma aj v kaviarňach.
Na prípravu tureckej kávy sú potrebné len spomínaná džezva a ďalšie tri ingrediencie:
Mletie, varenie aj podávanie tureckej kávy sú súčasťou špeciálneho obradu. Tento nápoj je v krajine jeho pôvodu pre ľudí spôsobom socializácie a vychutnáva sa v príjemnej spoločnosti rodiny alebo priateľov. Väčšinou sa podáva po dobrom jedle.Turecká káva sa vždy servíruje v malých tureckých šálkach veľkosti demitasse alebo kahve fincanı, ako sa hovorí v turečtine. Sú to šálky s objemom 60 až 90 ml a používajú sa aj ako šálky na espresso.
Podstatné je, aby mala káva na vrchu dostatok peny, ktorá svedčí o tom, ako veľmi sa vyznáte v umení prípravy kávy. Výsledná chuť tureckej kávy je veľmi intenzívna a podobná chuti silného espressa. Tento nápoj sa podáva s pohárom studenej vody. Voda má prečistiť chuťové poháriky a umocniť tak pôžitok z lahodnej kávy. Tradične sa k tureckej káve servíruje turecký med alebo tradičný dezert ako je horúce a chrumkavé kunafe alebo baklava. V našich končinách býva jeho chutnou alternatívou napríklad čokoláda alebo iná sladkosť.
Mletú kávu potrebnú na prípravu tureckej kávy je dôležité správne skladovať, aby si zachovala svoju kvalitu a vôňu. Uchovávať by sa mala na suchom a chladnom mieste mimo dosahu slnečného žiarenia. Správne sa má udržiavať vo vzduchotesnej alebo v sklenenej nádobe s pevným uzáverom. Nikdy v nádobe s kávou nenechávajte kovovú lyžičku a nezabudnite nádobu zatvoriť. Vzduch spôsobuje, že mletá káva rýchlo zatuchne.
Hoci turecká káva a džezva patria k sebe, môžete si tento nápoj pripraviť aj bez tejto špeciálnej nádoby. Namiesto nej sa dá použiť malý hrniec – čím menší, tým lepšie. Ak použijete väčší hrniec a pripravujete kávu pre dvoch, no nepoužijete dostatok kávy, nebude mať káva na vrchu dostatok peny. Preto je dôležité dbať na jej dostatočné množstvo.
Spôsob mletia kávových zŕn ovplyvňuje kvalitu kávy a spôsob prípravy zasa výrazne ovplyvňuje výsledné zloženie látok v káve. Štúdia ukázala, že filtrovaná káva obsahuje viac antioxidačných látok ako espresso a turecká káva. Obsah kofeínu v jednej tureckej káve je priemerne 112 mg, pričom filtrovaná káva obsahuje 316 mg kofeínu a espresso 64 mg kofeínu. Aby ste nepresiahli odporúčanú dennú dávku kofeínu (400 mg), môžete si počas dňa dopriať až tri šálky tureckej kávy.
Existujú viaceré tradície, ktoré súvisia s tureckou kávou. Najznámejšou je tá, kedy potenciálna nevesta uvarí nastávajúcemu ženíchovi a jeho rodine kávu ako skúšku svojej spôsobilosti. Ak neuspeje, riskuje hanbu a ohováranie na verejnosti. Nevesta pritom pridá ženíchovi do kávy soľ, aby zistila, aký veľký záujem o ňu nastávajúci manžel má. Ak muž dokáže vypiť celú šálku slanej kávy, dokazuje tým svoju oddanosť a tiež tým dokáže, že je pripravený si ju vziať.
Časté otázky, ktoré tehotné ženy kladú, sú tie, ktoré porovnávajú kofeín a teín. Ide o rovnakú chemickú zlúčeninu, ale ich účinky na telo sa môžu...
Viac infoKáva je pre mnohých z nás denným rituálom, ktorý nás sprevádza od rána až do večera. Ako milovníci kávy vieme, že sa nič nevyrovná tomu...
Viac info